Z východného Slovenska do Ameriky

0
91

21-ročná Mária Kačalová vyrastala v malom mestečku na východe Slovenska, vo Veľkom Šariši. Má štyroch súrodencov, dvoch starších bratov a dve mladšie sestry. Navštevovala Gymnázium sv.  Moniky v Prešove  a momentálne  študuje na  Walsh  University  v Ohiu. Naplno sa venuje tenisu a štúdiu na vysokej škole. Poskytla nám krátky rozhovor o sebe, svojom živote, ako sa dostala do Ameriky a čo ju v živote motivuje.

Počuli sme, že ste už na strednej boli na výmennom pobyte v zahraničí, čo Vás k tomu viedlo?

Áno, pred troma rokmi som bola súčasťou výmenného pobytu v Michigane. Mala som moju „host rodinku“, s ktorou som strávila 10 mesiacov. Mojou najväčšou motiváciou bolo naučiť sa plynule rozprávať po anglicky.  Pamätám  si ako  som sedela na hodinách angličtiny a v momente, keď sa všetci začali smiať na nejakom vtipe ja som sa nesmiala, lebo som mu nerozumela.   Mojím problémom  neboli  testy   alebo  slovíčka,  ale  hovorenie  alebo porozumenie, keď niekto rozprával rýchlejšie. Ďalším dôvodom bolo splnenie môjho sna, ktorým bolo pozrieť si film v angličtine bez toho, aby som potrebovala titulky, ktorý sa mi po pár mesiacoch strávených v  Amerike aj  splnil. No  a  to všetko ostatné, skvelá rodina, priatelia  z celého sveta,  tenisové úspechy,  akademické  úspechy, či môj osobný rast boli obrovský bonus. 

 

 

 

 

V akom meste ste boli na výmennom pobyte?                                                         Bad Axe, Michigan.

Prečo ste sa rozhodli študovať medicínu v zahraničí?

Videla som to ako skvelú príležitosť, kde môžem spojiť štúdium so športom, ktorý nadovšetko milujem. Je všeobecne známe, že Americký vysokoškolský systém je          jeden z najlepších na svete, tak  som  prijala túto výzvu na to, aby som spoznala            niečo  nové a  predovšetkým, aby  som  mohla niečo  z  toho  doniesť  aj  domov.

Ako ste sa tam dostali, čo všetko to obnášalo?

Dostala som sa tu predovšetkým  vďaka tenisu. V  skratke: nahrala  som krátke  video na Youtube, kde som  sa  predstavila a ukázala ako hrám tenis. Neskôr som si vytvorila profil, kde som podala všetky dôležité informácie o mne. Taktiež som musela absolvovať 3 druhy prijímacích testov, na  základe  ktorých ma  neskôr  mohli  prijať  na vysokú školu. Neskôr nasledovali skype  pohovory,  najprv s  trénerom, neskôr s povolanými z jednotlivých škôl. No a potom mi už ostalo len čakať na ponuky od trénerov/škôl. Dostala som mnoho ponúk, ktoré boli  rôzne.  Rôzne štáty,  rôzne výšky  štipendií,  rôzne školy,  rôzni ľudia. Mala som nejaké kritériá, podľa ktorých som sa riadila pri výbere, no a Walsh University sa mi zdala ako tá najlepšia možnosť a teraz viem, že ňou aj bola.

Podporuje Vás rodina v štúdiu v zahraničí?

Áno, psychicky, mentálne, finančne, no najmä duchovne. Ten pocit, že viem, že sú tu stále pre mňa, aj keď sú tisícky kilometrov vzdialení je na nezaplatenie. Oni sú tí, ktorí ma držia nad vodou a vďaka ktorým som tam kde som.

Prečo práve tenis?

Vždy som sa chcela naplno venovať nejakému športu a tenis sa zdal ten najvhodnejší pre mňa. Vždy som chcela niečo dokázať, samozrejme Sharapova bola mojím veľkým vzorom   a vždy som chcela byť ako ona, no môj ocko mi vždy vravel, že ja nehrám tenis preto, aby som bola ako ona, ale pre mnoho iných vecí, ktoré pochopím až neskôr. A teraz ich veľmi dobre chápem.  Nie  som  v  TOP  100  ani  1000  na svete, ale mám jedinečnú príležitosť študovať  v  USA  takmer  zadarmo  a  konečne  vidieť  ovocie tej neskutočnej driny počas všetkých  tých  rokov trénovania. Stalo  sa mi, že v minulosti som bola trošku smutná, že nehrám  kolektívny šport,  kde by  som mala  podporu od spoluhráčov a nebola by všetka zodpovednosť  len  na mne, no teraz  na výške som súčasťou neskutočného tímu, za ktorý som nesmierne vďačná, pretože spolu sme ako jedna veľká rodina. Za ďalšie výhody hrania tenisu považujem odreagovanie sa od štúdia a každodenného stresu, ktorý prežívam. A ako som už spomínala, náš tím, ktorého som súčasťou je neskutočný! 

Čo Vás motivovalo k hraniu tenisu?

Môj otec. Vždy mi vravel, že vstávanie ráno no tréningy, obetovanie svojho voľného času či prázdnin, a že do toho dávam maximum sa mi raz vráti a budem šťastná, že som vytrvala. A mal pravdu. Tenis mi dal v živote neskutočne veľa. Odhodlanie, vytrvalosť, rozvážnosť a mnoho ďalších vlastností, ktoré som nadobudla vďaka nemu. Môj otec bol jediný, ktorý vo mňa  veril,  veril, že  to niekde  s tenisom dotiahnem. Možno nebudem druhý Federer, ale budem to ja, ktorá vďaka tenisu dosiahne malé, pre niekoho možno veľké veci.

Aké máte plány do budúcna? Chcete sa vrátiť na Slovensko?

O plánoch do budúcna nehovorím veľmi rada, lebo človek miení, pán Boh mení. No mojím snom je  vrátiť sa  domov na Slovensko  po  ukončení štúdia tu v USA, založiť si rodinu a vychovávať moje deti tam, kde som vyrastala.

Čo potrebujete k tomu, aby ste dosiahli štipendium?

Americké vysoké školy sú neskutočne drahé no ponúkajú aj mnoho možností ako získať štipendium.  Moje bolo  najmä vďaka  tenisu  a mojim  akademickým  výsledkom počas strednej školy.

Páči sa Vám v zahraničí?

Je to tu iné asi v každom slova zmysle, ale celkovo áno. Je to neuveriteľná príležitosť, ktorá ma učí a dáva v živote neskutočne veľa.

Nechýba Vám Slovensko a rodina?

Ak by ste sa opýtali môjho trénera tu v Amerike, tak Vám asi povie, že ešte nemal hráčku, ktorej by tak veľmi chýbala rodina. Je to až  neskutočné,  ako  veľmi sme s mojou rodinou blízki,  no neraz  som premýšľala,  že sa kvôli nim vrátim, no vždy som vedela, že raz ten čas,  keď vtáča  vyletí z  hniezda musí prísť.  Som s nimi  v každodennom kontakte, či už prostredníctvom správ alebo facetime-u. No a Slovensko? Tak to je osobitná kapitola. O tom ako veľmi mi chýba domov (Slovensko), by som mohla rozprávať aj dva dni. Chýba   mi  náš jazyk, naša  mentalita,  naša kultúra, naše JEDLO! Nič nie je lepšie ako tradičné slovenské jedlo a pocit, že som doma.

 

Aké sú vaše záľuby okrem tenisu? 

Šport všeobecne ako taký (beh, bicykel, korčule volejbal, stolný tenis…), no a okrem toho milujem  pečenie, pri ktorom  môžem odzrkadliť moju osobnosť a kreativitu. Taktiež veľmi rada trávim čas s priateľmi a rodinou.

Čo Vás v živote motivuje napredovať?

Mojou najväčšou motiváciou je pomoc druhým.  Či už je tá  pomoc veľká alebo drobná, pomoc blízkym, či blížnym, všetko sa ráta ako istá forma pomoci. Veľmi rada by som v budúcnosti pomáhala tým, ktorí to potrebujú, a na ktorých sa často zabúda. Sú to naši dôchodcovia, ktorým sa často nedostáva dostatok pozornosti a pomoci.  Im by som sa chcela venovať asi najviac a práve to je mojou motiváciou, vyštudovať medicínu, spoznať svet, iné techniky a taktiky, aby som im mohla pomáhať nie len z medicínskeho hľadiska, ale aj z ľudského, vo forme rozhovoru, či pohladenia.

Z čoho pramení Vaše odhodlanie?

Moje odhodlanie? Poviem vám, že často krát sama neviem, kde beriem silu, no keď sa nad tým  hlbšie  zamyslím, je to práve moja rodina, ktorá mi dáva silu pokračovať. Moji rodičia pracovali  veľmi  tvrdo na to, aby ich deti mohli byť tam, kde sú a aj preto si veľmi prajem, aby boli na mňa v živote hrdí a aby som sa im mohla dostatočne zavďačiť za všetko, čo pre mňa a mojich súrodencov urobili. Vidieť úsmev na ich tvári je tým najlepším motorom na pokračovanie.

Kto je Vaším najväčším životným vzorom?

Moja babka.  Ona je  vzorom neskutočnej pokory, skromnosti a nekonečnej lásky, ktorú rozdáva každému naokolo. Inšpiruje ma každým dňom viac a viac a ja len môžem dúfať,  že raz budem aspoň z polovice taká úžasná ako je ona.

Čomu sa venujete vo voľnom čase? Medicína je sama o sebe náročná na štúdium, ak ešte k tomu hráte tenis, máte vôbec čas pre seba?

Pravdu povediac voľného času tu v Amerike mám veľmi málo. Mojou každodennou rutinou od pondelka do piatku sú prednášky od 9:00 do 14:50, potom mám kondičný tréning od 15:00 do 16:00, neskôr idem buď do práce (pracujem 2-3 hodiny v školskej posilke, túto prácu som dostala na campuse, takže to mám  blízko a  pracovné podmienky sú viac než vynikajúce a aj týmto  spôsobom si ako tak zarobím na živobytie tu v Amerike), alebo sa učím až do večerného tenisového tréningu, ktorý je od 21:00 do 23:30. Po tomto tréningu sa ešte učím, tak ďalšie 2-3 hodinky, potom sprcha a spánok. Cez víkendy máme zápasy a turnaje,  kde hráme  proti iným univerzitám,  takže často cestujeme. Momentálne  som v Michigane o týždeň budem v Chicagu a o 2 týždne letíme na Floridu. Takže okrem  hrania tenisu, objavujem aj krásy miest a štátov Ameriky. Takže z toho asi vyplýva, že môj čas na seba je skoro nulový, ale ak sa nejaký nájde, tak veľmi rada  varím a  ešte  radšej  pečiem pre mojich kamarátov, ktorým slovenská kuchyňa mimoriadne chutí. Taktiež sa zapájam do školských aktivít, ktoré  mi nezaberajú priveľa času.  Keďže sme cirkevná škola,  máme tu rôzne aktivity,  ktoré sú  spojené  aj s duchovným  rozvojom, do ktorých sa taktiež mimoriadne rada zapájam. Viem, že sa to môže zdať, že je toho priveľa, ale pre mňa je tenis sám o sebe relax. No a mojou dovolenkou je čas strávený doma s mojimi najbližšími, keď prídem na prázdniny po štyroch mesiacoch.

Čo Vás doposiaľ naučilo štúdium v zahraničí?

Predovšetkým vďačnosti. Vďačnosti za všetko čo mi dala moja rodina, moji priatelia, ľudia okolo  mňa,  učitelia, blízki  a známi,  či moja rodná krajina. Každým  dňom si viac a viac uvedomujem,  že všetko čo máme je len dočasné (aj toto moje štúdium tu v Amerike), a preto si myslím, že by som  mala byť vďačná za každú maličkosť.  Môžem vymenovať „xy“ vecí, za ktoré som vďačná, veci za ktoré by som pravdepodobne nebola, ak by som nebola tu kde som. Je až neskutočné ako veľmi som vďačná, za to že som vyrastala na Slovensku a ak sa ma niekto opýta, ktorá krajina je tá naj, moja odpoveď je jasná: “Slovakia!” No a samozrejme veci ako samostatnosť, schopnosť zvládať stres, schopnosť robiť dôležité rozhodnutia alebo “team spirit/work”.

 

Mária sa na facebooku zapojila do súťaže, v ktorom môže vyhrať štipendium. Ak ju chcete podporiť, stačí dať LIKE na stránke –https://www.facebook.com/internationalstudentvoice/photos/a.2150774398276023/2150774478276015/?type=3&theater

Sympatickej Majke veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a prajeme ešte veľa úspechov v štúdiu, športe a v živote.

ZDIEĽAŤ

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Vložiť komentár
Vložte svoje meno